• somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky

PORTUGALSKÁ KÁVA je droga, ktorú pije každý. História tohto nápoja.

Nie je nič lepšie ako začať deň dobrou kávou, či už doma alebo na cestách. Keď návštevník zavíta do Portugalska, ihneď zistí, že je v krajine, kde tento nápoj má svoje miesto a tradíciu. Stačí, ak sa človek nechá unášať prúdom mestského života a jeho zvedavý duch si všimne, že takmer na každom rohu sa nachádza nejaká malá kaviareň.  Káva sa pije v reštauráciách, v lokálnych pastelariach (snack bar) a aj v padariach (pekáreň). Všade tam ľudia sedia, postávajú a pijú kávu. Výbornú kávu. Domáci Portugalci sú známi kávičkári. Pitie kávy je hlboko zakorenené v ich kultúre, v histórii a životnom štýle. Je to fenomén ktorý sa dodržiava ako miestny rituál. “Kto kávu nepije, ten nežije” tvrdia niekedy Portugalčania. Pozvanie na kávu v tejto krajine niečo znamená. Je to zárodok niečoho nového, náznak prebúdzajúcej sa dôvernosti a určitej pocty, signalizujúc zbližovanie ľudí. Pre cudzincov je to jeden z prvých tichých krokov ako splynúť s portugalskou spoločnosťou. Viaceré veľké národy stáli pri začiatkoch šírenia kávy v Európe, ale s určitosťou môžeme povedať, že aj Portugalci veľkou mierou prispeli k tomu, že káva sa stala najpopulárnejším nápojom na svete. Dnes sa ročne v Portugalsku vypije 4,3 kg kávy na obyvateľa. Lídrom v Európe je Fínsko, kde to na osobu vychádza až 12 kg kávy. Pre zaujímavosť, denne sa v Európe vypije až 725 miliónov šálok (štatistika rok 2014). Koľko z nich vypijete vy? Koľkými šálkami prispejete?

LISABON-1

lisbon vanesa-3V uličkách lisabonskej Alfamy je ešte stále veľa domácich. Sedia na kávičke či pri vínku. Ak sa vám pošťastí, môžete stretnúť aj známeho fado speváka a hudobníka Artura Batalhu s jeho usmievavými priateľmi.

peto porto vozik-17ETYMOLÓGIA SLOVA KÁVA A JEHO KRÁTKA HISTÓRIA 

Vrátim sa ale naspäť k Portugalsku, pretože práve prostredníctvom tejto krajiny chcem v krátkosti priblížiť  históriu kávy a prvých kaviarní. Otázka znie, ako sa k nám káva vlastne dostala? Do viacerých európskych krajín si tento nápoj našiel prvýkrát cestu z Blízkeho východu, ktorý bol v tom období v Osmanských rukách. V arabsky hovoriacich krajinách sa káva už dávno popíjala v slávnych karavanserajoch (hostinec). Ľudia pri tom v rukách držali zdobenú vodnú fajku nargilé. Skôr ako opíšem cestu kávy do Európy, priblížim vám etymológiu slova káva, ktorá je pre mňa veľmi  zaujímavá. Slovo coffee sa do anglického jazyka dostalo v roku 1598 z holandského slova koffie, keďže Holanďania mali svoju Východoindickú obchodnú stanicu v meste Mocha, kde sa s kávou obchodovalo. Do taliančiny sa slovo caffé dostalo cez Benátky, ktoré dlhodobo sprostredkovali kontakty medzi Európou a arabským svetom, vtedy Otomanskou ríšou. Tak či onak, obe slová  koffie/caffé  boli vytvorené z tureckého kahve, ktoré je iba výsledkom tureckej výslovnosti arabského qahwa.  je zase skrátenou verziou slova qahhwat al-bun, čo znamená “víno z bobúľ.” Tu by som sa na chvíľu pristavil. Hoci vieme, že nápoj bol vyrobený z divokého kávovníka v Etiópii niekde na náhornej plošine, prvá káva bola pestovaná v Jemene a Jemenčania jej dali aj arabský názov qahwa.  Z toho názvu vznikli slová café, coffee aj naša káva. Slovo qahwa pôvodne znamenalo víno a sufijskí mystici používali kávu ako prostriedok na sústredenie a dokonca aj na duchovné opojenie, keď tancovali a spievali, aby splynuli s Bohom. Iné, nie veľmi časté vysvetlenie hovorí, že slovo je odvodené z názvu kráľovstva Kaffa v Etiópii, kde sa kávovník zrodil. Nápoju tam však hovoria bunna

Pope-Clement-VIII-and-the-Baptism-of-coffeeBenátsky prístav od talianskeho maliara Giovanniho Canaletta. (zdroj wikipedia Canaletto)

_67072652_merchants_getty624Arabskí kupci popíjajú kávu. (zdroj bbc.com)

800px-Interior_of_a_London_Coffee-house,_17th_centuryAnglická kaviareň zo 17. stor. Obraz z britského múzea. Maliar Anonymus. (zdroj Interior of London Coffee-house wikipedia).

kavicka-18

kavicka-16

O PRVÝCH KAVIARNIACH V EURÓPE, ALE TIEŽ O TOM, AKO PÁPEŽ POKRSTIL KÁVU 

Prvý vierohodný opis pitia kávy pochádza práve z oblasti Blízkeho Východu. Poskytol ho nemecký lekár a prírodovedec Leonhard Rauwolf vo svojom cestopise z Levanty z roku 1582. Podrobne opisuje rituál pitia kávy a doslova píše, že “konzumenti dvíhajú šálku k ústam pomerne často, ale srkajú iba malé dúšky.” Keď káva v 16. stor. dorazila prvýkrát do Talianska, duchovní klerici ju chceli zakázať a označili ju za “satanictický nápoj.” Avšak pápež Klement VIII. chcel najskôr kávu ochutnať. Legenda hovorí, že potom ako si usrkol horúcej kávy, zvolal: “Tento diabolský nápoj je lahodný. Mali by sme diabla podviesť tým, že nápoj pokrstíme.” Jeho pápežské požehnanie zapríčinilo, že sa káva rapídne šírila po celej Európe. Medzi popredných obchodníkov s kávou patrili Arménci, ktorí v priebehu 17. stor. otvárali prvé kaviarne v Paríži, Viedni či v Londýne. V Prahe, ktorá nám je najbližšie to bol Dom u zlatého hada, otvorený arménskym obchodníkom Deomatom Damajanom v roku 1708. Povráva sa, že stál pred svojim obchodom vedľa malej piecky s horúcim uhlím a vo svojom orientálnom oblečení s turbanom a kávovou kanvicou na hlave ponúkal okoloidúcim svoj exotický nápoj. V ruke držal kocky cukru a šálky. Veru, pristavil by som sa pri ňom aj ja. Dopyt po tomto nápoji rýchlo narastal a v priebehu nasledujúceho storočia sa postupne otvárali nové a nové kaviarne. Portugalsko bolo vtedy stále zámorskou veľmocou, keďže medzi jej hlavné kolónie patrila Angola, Mozambik, indická Goa, čínske Macao a Brazília. A práve Brazília zohrala významnú úlohu pri rozvoji a rozšírení kávy. Ale ako tomu všetkému dopomohli Portugalci?

Luis Sao 20Brazílske mestečko Sao Luis, v štáte Maranhao. Z tohto mesta podplukovník Francisco Palheta vyštartoval na svoju misiu.

GALLE_-90Portugalská pevnosť na Srí Lanke. Ostrov bol dlhodobo v ich rukách a dnes je ich dedičstvo viditeľné v meste Galle.

GOA-2 GOA 2-11Ulice indickej Goi. Bývalá portugalská kolónia.

PRÍBEH AKO SA Z BRAZÍLIE ZRODILA KÁVOVÁ VEĽMOC

Na začiatku 18. stor. sa portugalskí obchodníci začali obzerať po novej obchodnej komodite. Zrak im padol práve na kávu, ktorá sa v tom období pila nielen vo vysokých kruhoch medzi šľachtou a na kráľovských dvoroch, ale už aj v kaviarňach medzi ľuďmi. Portugalský kráľ Joao V.  preto rozhodol, že treba predstaviť kávovník v Brazílii, kde je na to vhodné klimatické prostredie. Za úlohu to dostal podplukovník Francisco de Mello Palheta. Jeho zadanie však nebolo jednoduché. Kávovník sa v tom období pestoval iba v dvoch juhoamerických krajinách. Holandská kolónia Surinam bola v roku 1718 vôbec prvá krajina Južnej Ameriky, kde sa káva začala pestovať. Odtiaľ sa dostala do susediacej Francúzskej Guyany, kde bol Palheta oficiálne vyslaný v roku 1727 na diplomatickú misiu rokovať o obnovení právoplatnej hranice medzi týmito dvomi krajinami. Jeho hlavnou a tajnou úlohou bola snaha čo najrýchlejšie získať kávovníkové semená. Avšak francúzsky guvernér nemal záujem o spoluprácu a dohoda nepadla.  Mladý podplukovník sa ale nedal. Vrátiť sa s prázdnymi rukami nebolo jeho zvykom. Navyše ako Švejk hovorieval  ”rozkaz je rozkaz,” a ten sa musí splniť. Začal hľadať iné cestičky. V kronikách sa píše, že Francisco bol nielen veľmi pekný a múdry, ale zároveň aj šikovný zvádzač. Začal flirtovať s guvernérovou manželkou a okúzlil ju svojim šarmom. Žena si  rovnako chcela získať sympatie mladého zvodcu, a tak mu okrem svojho srdca darovala aj najcennejšiu trofej. Do rúk mu vložila kyticu kvetov, v ktorej schovala niekoľko bobúľ kávovníka. Mladík zobral ihneď nohy na plecia a vrátil sa do Brazílie. Tých pár semien stačilo. Jeho úspešné flirtovanie zmenilo Brazíliu na najväčšieho producenta kávy na svete. Od roku 1853 si tento status drží dodnes. Z Brazílie sa okrem toho v roku 1893  káva dostala aj do Keňe a Tanzánie, čo je neďaleko Etiópie, kde sa prvá káva zrodila. Po 600 rokoch sa tak transkontinentálna cesta kávy začala uzatvárať.

kava

kavickar hotovy AJ RUKY copyBrazílsky farmár zo štátu Minas Gerais.Brasilia (2)Keď pán farmár kávu držal vo svojich  rukách,  bolo to akoby hladil svoje dieťa. “Pozri, toto živí moju rodinu. Toto som vypestoval.”

amazonsky obchodnik z mesta BelemBrazílsky obchodník na ulici v meste Belém v štáte Para. Práve tu prvýkrát začali pestovať kávu v Brazílii.

KAVIAREŇ – MIESTO, KDE SA RODIA SLÁVNE BÁSNE

Káva sa do Portugalska rýchlo exportovala. V Lisabone a ďalších mestách sa otvárali nové a nové kaviarne. Stávali sa centrami slobodného prejavu, diskusií a osvieteného myslenia. Slúžili ako kultúrne strediská slávnych portugalských umelcov, básnikov, spisovateľov či politikov. Kuli sa v nich pikle na zvrhnutie kráľa, formovali sa v nich prvé republikánske strany, rodili sa v nich veľké myšlienky a literárne diela. Ak by som mal spomenúť iba jedno meno, bol by to určite vrcholný portugalský básnik 20. storočia, slávny Fernando Pessoa. Ten veľmi často kávu popíjal v kaviarni Café a Brasileira a Martinho da Arcada v Lisabone. Pred Café a Brasileira dnes stojí jeho socha a v Arcade majú dokonca dodnes zachovanú aj jeho obľúbenú  šálku a cukrovú lyžičku.

kavicka-17

Lisbon1-19Café a Brasileira a socha Fernanda Pessoa

PORTO33-13

porto-31

lisbon-42

lisbon-41

AKO SI V PORTUGALSKU OBJEDNAŤ KÁVU?

Káva sa v Portugalsku pije hlavne kvôli jej intenzívnej chuti. Ráno je štartérom a životabudičom,  po obede slúži ako predĺžená prestávka, po práci predstavuje spôsob ako sa stretnúť s priateľmi. Vypije sa približne 3 bicas denne. V Lisabone sa totiž  šálka espressa nazýva bica. V Porte je to zase cimbalinho, čo odkazuje na starý taliansky stroj na kávu “La cimbali.” Ak si chcete v Portugalsku vychutnať kávu ako domáci, dajte si bicu, čo je vlastne pekelne silné dvojité espresso. Možno kvôli tomu nebudete spať dva dni, ale máte istotu, že ste ochutnali správnu domácu kávu bicu. Vypýtajte si k tomu aj nejaký fajný bolo, teda koláčik. Najlepšie pasteis de Belém so škoricou a o kultúrny zážitok máte postarané. Na záver ešte jedna malá rada na úplne priblíženie sa k domácim. V portugalčine sa káva objedná takto. “Bom dia! Um café, faz favor.” Keď Vám kávu prinesú, muž odpovie obrigado a žena obrigada. Prajem príjemné popíjanie!

Ak sa Vám článok páčil, inšpirujte aj priateľov a zdieľajte ho aj s ostatnými. FB link na konci článku. Vďaka za podporu. Ak ste ešte nečítali môj posledný článok o Porto laska-na-prvy-pohlad-alebo-11-veci-ktore-sa-oplati-vidiet/ stačí jeden klik a ste v Porte.

Veľa zdaru na cestách.

Literatúra:  The Rough guide to Prague,Rob Humphreys, Tim Nollen2002.

U kávy, o káve a kávovinách, Jozef Augustín. 2016.

http://www.ncausa.org/About-Coffee/History-of-Coffee

https://en.wikipedia.org/wiki/History_of_coffee

http://100years100facts.com/facts/first-european-coffee-shops-established-armenians/