„Na východe vraj nič nie je“ alebo 10 tipov na cestovanie po Slovensku. (1. časť)

Views:
406

Naše Slovensko je krásna krajina. Presviedčam sa o tom neustále.  Milujem našu prírodu, naše lesy a hory so všetkým čo nám ponúkajú. Mám rád naše historické mestá, pretože každé je výnimočné. V kontexte celej Strednej Európy máme veľmi zaujímavú históriu. Aj neznámy cudzinec zaiste ocení vizuálnu krásu našej krajiny, stačí ak sa pozrie z okna vlaku a uvidí vysoké štíty tatranských vrchov. Nehovoriac o tom ak by sa sám po niektorom z jej hrebeňov prešiel. Niet sa preto čomu čudovať, že my Slováci milujeme horskú turistiku. Radi sa túlame vyšliapanými chodníčkami, šplháme po rebríkoch až k vodopádom, zdolávame skalnaté vrcholy, aby sme potom mohli počas dlhých večerov vyspevovať na  horských chatách. Azda preto sme taký húževnatý národ. Okolitá krajina formovala naše predstavy  a zanechala v nás hlboký vrub, vytvárala naše tradície a jej pečať si v srdciach nesieme ako živé dedičstvo z minulosti. Spoznať vlastnú krajinu je preto úlohou každého, komu nie je ľahostajný osud vlasti, po ktorej kráča. Oproti iným krajinám máme obrovskú výhodu, pretože relatívne na malom priestore sa zhustila krásna príroda a zaujímavé pamiatky. Stačí byť iba zdravo zvedavý  a mať chuť vyraziť. Nedávno jeden pokrytecký politik povedal, že „Na východe nič nie je.“ Spísal  som preto niekoľko mojich tipov kam sa vybrať. Sú to miesta, ktoré mám rád a kde sa rád vraciam. V rámci blogu ide o prvú časť, nabudúce príde ďalší diel smer – severovýchod.

1.      Za Tokajským vínkom.  

Ako milovník tokajského vína musím jednoznačne odporučiť túto na víno výnimočnú oblasť. Každý vraj už o Tokaji počul, ale nie každý toto miesto navštívil. Preto ho uvádzam na prvé miesto, aby som inšpiroval tých čo ešte váhajú.  Stredoveké tufové pivnice z 15. stor.  a 16.stor. kedysi slúžili ako úkryty pred vpádmi Tatárskych vojsk,  dnes však slúžia úplne inému účelu. Práve tu pokojne dozrieva výborné tokajské víno. Náš tekutý jantárový poklad. A preto keď si chcem ísť dobre na víkend oddýchnuť, vyberiem sa práve tu.  Požičiam si bicykel a presúvam sa medzi  krásnymi vinicami, zastavím sa na ochutnávku v nejakej vínnej pivnici či už u Macíka alebo Chateux Viničky.

2. Gotický kostol Svinica

Po ceste na Tokaj odporúčam zastaviť sa v malej dedine Svinica. Na kopci tam stojí starý románsko-gotický kostol s unikátnymi  gotickými maľbami zo 14. stor. Miestny farár vám rád otvorí a porozpráva históriu tohto miesta. Hlavný motív malieb je  Posledný súd a úprimne niektoré výjavy sú veľmi drastické. Hlavne mučenie hriešnikov.  Verím, že tento stredoveký skvost určite zlepší  cestu do Tokajskej vínnej oblasti.

3. Košice – vzácna perla na ďalekom  Východe. 

Ku Košiciam mám osobitý vzťah, keďže tu žijem už 5 rokov a mesto som si neskutočne obľúbil. Som prisťahovalec a preto vnímam mesto z inej perspektívy.  Veľa vecí je pre mňa stále nových. Zvedavo sledujem ako sa mesto posúva vpred. Vďaka projektu Košice – Európske hlavné mesto kultúry sa toho veľa zmenilo. Myslím, že veľmi pozitívne to ovplyvnilo smerovanie mesta a mám pocit, že v súčasnosti je z čoho si vyberať. Stále sa tu niečo deje, od koncertov, výstav či  festivalov. Nemalou mierou sa o to zapríčinili aj nové podniky, ktoré príjemne vyplnili tento priestor a vytvárajú príjemnú atmosféru (Tabačka, Halmi café.) Už tu mám svoje obľúbené kaviarničky (San Domenico a Café Trieste), svoje bary a vinárničky (Vila Casa,Hostinec).  Hlavná ulica má cez leto krásny stredomorský nádych a je radosť sa poprechádzať okolo jej  dominanty – gotickej katedrály sv. Alžbety. Košice sú živé mesto a oplatí sa tu zastaviť na niekoľko dní a robiť si výlety do okolia. Košiciam som za ich pohostinnosť a otvorenosť dlžný celý jeden blog. Aj k tomu sa niekedy dopracujem.

4. Zádielska tiesňava alias malý „Grand Canyon“

Veľa ľudí chodí do Slovenského raja, ale skúste sa niekedy vybrať  do Slovenského krasu. Zádielska dolina zaručene nadchne každého cestovateľa a jednoznačne patrí k ozdobám Košického kraja.  V rámci turizmu toto miesto absolútne nevyužíva svoj potenciál. Je to poklad, ktorý sa oplatí objaviť.  Aj keď ide o tiesňavu, radšej by som ho nazval Slovenským „Grand kaňonom.“ Znie to zaujímavejšie a pútavejšie.

Za nenáročný výstup až na vrchol skaly budete odmenený prekrásnym výhľadom do tiesňavy.  Dolina je  miestami široká až 10 m a skalné bralá dosahujú výšku až 300 m. Bol som tu už počas všetkých ročných období  a neustále sa tu rád vraciam. V zime som tu bol dokonca úplne sám, nikde ani nohy. Krásny pocit.  Samotná  tiesňava vznikla eróznou činnosťou potoka Blatnica a prechádzka po planine ku tiesňave bude zaručene patriť medzi nezabudnuteľné zážitky, keďže ide o najväčšie krasové územie na Slovensku. Je úžasné tu len tak uhasínať smäd po prírode, po slobode a čerpať z nej silu a oddych do ďalších pracovných dní.  Najlepšie výhľady na kaňon a skalné útvary prichádzajú začiatkom jari, v neskorej jeseni a v zime, keď vo výhľade neprekážajú listnaté stromy. Miesto je populárne aj medzi nadšencami lezenia. Nachádza sa tu hneď niekoľko skalných brál (Kozí chrbát, Červená skala, Čertova stena), ktoré sú každoročne zdolávané. Veľmi obľúbený je výstup na najatraktívnejšiu zo skalných veží, 105 m vysokú Cukrovú homoľu. Slovensko sa tak rovnako ako brazílske Rio de Janeiro môže popýšiť takýmto unikátom. „Pao de Açúcar“ z Ria je síce ďaleko známejší, ale my si vážime, čo doma máme.  Hneď vedľa tiesňavy sa nachádza ďalšie moje obľúbené miesto.

 

5.  Turniansky hrad

Slovensko má v porovnaní s inými krajinami najviac hradov na svete na počet obyvateľov. Máme krásne nielen hrady a zámky, ale aj zrúcaniny. Tie sú neoddeliteľnou súčasťou našej krajiny a nejedenkrát vytvárajú dominanty okolitého kraja, mohutne sa týčiac nad mestom či riekou. Na východe Slovenska, iba 36 km od Košíc sa nachádza starý Turniansky hrad, ktorý je súčasťou národného parku Slovenský kras už  so spomínanou Zádielskou dolinou.  Zrúcanina sa týči nad obcou Turňa nad Bodvou, na osamelom kopci Zádielskej planiny a už zďaleka vidieť vyčnievať jej mohutné ruiny. Hrad bol postavený v 13. stor. a zničený počas tatárskeho pádu v 17. stor. Osobne mám vždy veľkú radosť, keď sa prechádzam pomedzi staré opustené ruiny kedysi nedobytných hradov, pretože rozprávajú príbehy o stredovekých rytieroch a vznešených lordoch. Stačí sa v tichosti započúvať a nechať rozpadnuté steny prehovoriť. Pocítiť dotyk histórie. Vo vetre zrazu počuť rinčanie zbraní jazdcov a erdžanie  koní. Pri vstupnej bráne, ktorej súčasťou je zachovalá delová okrúhla bašta s troma menšími bastiónmi víta biedny ľud lukostrelec s vlajkou svojho pána. Kráčajúci mních zahalený kapucňou pevne zoviera svoju drevenú palicu a pokojne sleduje skupinku hradných sluhov, ktorí tlačia voz plný dreva. Stopy po ich pravidelnej práci badať ešte aj dnes v kamennej ceste, kde vidieť  vychodené  koľajnice po voze. Z gotickej hradnej veže a niekoľkých holých stien paláca síce zízajú opustené okná a diery, ale kedysi tu bol život, zábava, kde víno tieklo prúdom a hudobníci vyhrávali do skorého rána. Z hradu vedie turistický chodník cez planinu až ku Zádielskej tiesňave. V jeden deň tak človek navštívi hneď dve krásne miesta.

Páčilo sa ti týchto 5? Tak pozri nižšie, čo som ešte pripravil.   

6. Kopce v okolí Veľkého Folkmáru.

Ak mám chuť vybehnúť na nenáročnú túru a na miesto s krásnym výhľadom na slovenské kopce a lesy, idem práve tu. Krásna prírodná scenéria, pokoj a ticho. To dozaista stačí nato, aby sa tu človek vybral. Jedno z mojich najobľúbenejších miest na prechádzku mimo Košíc.

7. Drevené kostolíky Hervartov, Príkra a Torčany

Verím, že o drevených  kostoloch na východe už takmer každý niečo počul. Otázkou ale je, koľko ľudí ich v skutočnosti  videlo? Keď som bol v Gruzínsku a videl tamojšie krásne kostoly zdobené freskami, povedal som si, že musím spoznať tie naše. Je medzi nimi až taký rozdiel? Historicky nemajú žiadny súvis a architektonicky sú tiež úplne iné. Tam sa použil hlavne kameň, u nás prevažne drevo, ale jedno majú spoločné. V oboch prípadoch vedeli starí stavitelia krásne zasadiť sakrálnu architektúru do prírody.  Cítiť z toho harmóniu, pokoru a samozrejme úžas nad majstrovstvom, ktoré nám tu zanechali naši predkovia. Zatiaľ sa mi nikdy nestalo, že by tam na vstup čakal dav ľudí. Je to individuálna návšteva, čo má svoje výhody. Taký kostolík v Hervartove uchváti krásnymi maľbami. Je prekrásny. Navštívil som niekoľko kostolíkov (na prvých 2 fotkách sú Torčany a Príkra). Okrem vizuálnej krásy som tam našiel pokoj.  To je to prvé čo mi napadne, keď si na ne spomeniem. Ak aj vám chýba, viete, kde ho nájdete.

(posledné 2 fotky z kostola Hervartov sú z albumu kamaráta Peťa Fraňa. Vďaka za ne.)

8. Kaštieľ Betliar

Ak si chcete pozrieť ako u nás žila šľachta, predovšetkým významný rod Andrássyovcov, ktorý kedysi vlastnil zámok v Krásnej Hôrke (stále v rekonštrukcii…), rovnako ako aj bane v okolí Rožňavy, toto miesto by malo byť na vašom zozname. Celý komplex sa vyhol vojnovému plieneniu, a tak sa jeho interiér a rodové zbierky uchovali až dodnes v perfektnom stave. Andrássyovci tu žili až do roku 1944, keď odišli do Lichtenštajnska. Ich majetok bol zoštátnený. Človek má tak pocit, akoby rodina iba nedávno odišla a čoskoro sa vráti. Niečo neuveriteľné.  Mňa osobne nadchla najviac knižnica, ktorá má až 15 000 kusov vzácnych kníh. To bola krása. Knihy sú napísané až v 15 jazykoch a pokrývajú oblasti teológie, geografie, filozofie či histórie. Viem si predstaviť sedieť tu na pohovke a študovať staré spisy. Bolo by to skvelé! Vrelo odporúčam.

                                                         2 bonusové miesta mimo východu

9. Kaštieľ Halič.

Tento renesančno – barokový kaštieľ bol nedávno zrekonštruovaný a treba uznať, že veľmi krásne. Svoje staré šaty zhodil,  ale iba kvôli tomu, aby sa zmenil na krásny 4 hviezdičkový hotel. Obsluha v bielych rukavičkách, okázalý luxus, príjemná hudba a prostredie. Moja návšteva slúžila iba ako medzizastávka na kávu a koláč, ale viem si tu predstaviť stráviť viac času. Čo poviete?

10. Slovenský folklór v Pribyline.

Milujem slovenský folklór a vyhľadávam miesta, kde je možné ho zažiť. Skanzen Pribylina spĺňa všetky tieto predpoklady.  Pravidelne sa tu konajú nejaké akcie. Momentálne  9.9. tu bude Poľovnícky festival. Samotné múzeum je obrazom života na Liptove v stredoveku, nachádzajú sa tu murované rovnako ako aj drevené domy.  Unikátny je goticko-renesančný kaštieľ z Parížoviec, ktorý je najstarším zachovaným zemianskym sídlom na Liptove zo 14. – 16. storočia. Mne osobne sa aj tak najviac páčia tie drevené domčeky.  Je to veľmi príjemné miesto, kde sa dá cestovať v čase.

Ak  sa vám článok páčil a moje fotografie a tipy vás zaujali, pozdieľajte prosím jeho obsah. Vďaka za podporu. Prajem krásny deň.

 

Mohlo by ťa tiež zaujímať.