Motivácia. Poznaj 5 dôležitých vecí, ktoré cestovaním získavame!

Views:
83

Cestovanie povznáša a rozvíja nášho ducha, vďaka nemu prežívame krásne emócie šťastia a radosti. EMÓCIE tak silné, že nás NAPĹŇAJÚ POZITÍVNOU ENERGIOU a tvoria tak ZÁKLAD našich pekných a ÚSPEŠNÝCH ZAJTRAJŠKOV. Okrem veľmi dôležitej emočnej stránky cestovania a oddychu sú tu ešte ďalšie veci, ktoré si vyžadujú našu pozornosť. Myslím tým predovšetkým uspokojenie intelektuálne. Cestovaním si predsa rozširujeme naše obzory. Náš pohľad na cudzie krajiny a kultúry sa mení v závislosti od našich skúseností, naštudovaného materiálu ako aj rozhovorov s domácimi ľuďmi. Formujú sa tak naše názory a postoje k jednotlivým problémom nielen v našom blízkom okolí, ale aj v ďalekom svete. A tak nás nakoniec zaujíma aj odlesňovanie mangrovníkov v Senegale či Bangladéši, ničenie amazonského pralesa, nadmerný rybolov v Tichom oceáne, či chov kreviet v Thajsku. Jednoducho stále viac a viac otvárame náruč novým skúsenostiam, vďaka čomu napredujeme, učíme sa a rastieme. Dôležitým prvkom rastu je ZDRAVÁ ODVAHA a INTELEKTUÁLNA ZVEDAVOSŤ. Rád by som preto v nasledujúcich riadkoch priblížil 5 VECÍ, KTORÉ CESTOVANÍM ZÍSKAVAME.

carangueiros

1. ODVAHA = AKCIA

Odvaha je nevyhnutnou súčasťou cestovania. Bez nej nemôžme vykročiť do neznáma. ODVAHA je s cestovaním spojená rovnako ako jablko so stromom. Je to PUPOČNÁ ŠNÚRA nových ZÁŽITKOV. Vďaka tomu, že cestujeme, prekračujeme sebou nastavené hranice a posúvame sa vpred. Každá nová situácia (dobrá aj zlá), nečakaný problém nás vnútorne posilňuje. Práve počas cestovania sa totiž najviac vystavujeme nečakaným situáciám. Ich vyriešením sa stávame odvážnejšími a skúsenejšími. Toto poznanie sa neskôr prenáša aj do nášho každodenného života. Nové výzvy a príležitosti vnímame skôr ako nové možnosti rastu, nie naopak. Odvaha vykročiť a nebáť sa nepoznaného je preto veľmi dôležitá, pretože CHCENIE NEPOSTAČUJE, potrebná je AKCIA. Bez akcie by som nenapísal ani jeden riadok.

Dobrodruzne cesta k vodopadu

2. AKCIA = SEBAVEDOMIE

Akcia vedie k osobnostnému rastu, posilneniu zdravého sebavedomia a nárastu skúsenosti. Skúsený človek vie, že NESTAČÍ iba ZNALOSŤ niečoho, je potrebné pokúšať sa ju aj APLIKOVAŤ. Aplikovať ju vieme akciou a neustálym opakovaním, vďaka tomu nám narastá naše pozitívne sebavedomie. Veríme, že budeme schopní prekonať budúce prekážky (určite budú) a zvládneme si naplniť naše sny a životné predstavy. Pomáha nám v tom skúsenosť a fakt, že počas cestovania SEBA neustále POSÚVAME za HRANICE našich predstáv a možností. Veľakrát robíme predsa nové veci, ROZPRÁVAME sa s neznámymi ľuďmi, SPOZNÁVAME cudzie krajiny a mestá, UČÍME sa o nových náboženstvách a histórii,  TANCUJEME na ulici, SPIEVAME pri západe slnka, skáčeme z výšky do mora, OCHUTNÁVAME novú gastronómiu, či dokonca PIJEME hadiu krv. Jednoducho SKÚŠAME všetkými našimi zmyslami  neznáme NOVINKY z cudzieho sveta a ešte si to aj UŽÍVAME! Ach a ako si to užívame!Sebavedomie si však nehodno mýliť s pýchou. Vnímavý človek ide CESTOU POKORY, pretože vie, že môže kedykoľvek spadnúť pri splnení svojich dlhodobých cieľov, ktoré budú vyžadovať ešte veľa síl.

PANTANAL 75 x 50

3.POZNANIE = INTERAKCIA

Nárast skúsenosti prichádza prostredníctvom štúdia a osobného poznania. Ja osobne sa snažím pred cestovaním naštudovať dostatok materiálu a načerpať čo najviac z domácej krajiny. Zaujíma ma život miestnych ľudí, história, miestna kuchyňa, lokálne produkty, hudobná a filmová scéna atď. INTERAKCIA s domácimi je neoddeliteľnou súčasťou môjho cestovania. Interakcia vedie k POZNANIU, preto sa veľmi rád púšťam do rozhovorov s miestnymi ľuďmi. Lákajú ma ich neznáme zvráskavené tváre, ich osudy a životné príbehy. Človek sa dozvie neuveriteľné historky a veľakrát tak hlbšie spozná reálny život miestnej rodiny, či skutočnú „chuť“ mesta, krajiny. Na interakciu s lokálnymi však treba ZNALOSŤ JAZYKA. Ak cestujem do krajiny, kde nepoznám jazyk, snažím sa vždy naučiť aspoň pár základných fráz. Znalosť jazyka nám otvára dvere k cudzím kultúram. Je to to pomyselné POOTVORENIE OKNA DO SVETA domácich ĽUDÍ, pretože prostredníctvom nich môžeme spoznať danú kultúru oveľa bližšie. Okrem toho práve zážitky s lokálnymi patria medzi moje najcennejšie, keďže svoju krajinu obyčajne poznajú oveľa lepšie ako ja.

Indiani so mnou-2

4.SKÚSENOSŤ = ROZHODNUTIE

Keď sa vyberáme na nejakú cestu je vždy dôležité sa pripraviť. Vytvoriť si PLÁN. Avšak ten, ako to už na cestách býva sa kvôli nečakaným udalostiam veľakrát MENÍ. Sme teda nútení ROBIŤ rýchle ROZHODNUTIA. Pod TLAKOM okolností a času. Veľakrát IMPROVIZUJEME a snažíme sa vyriešiť situáciu čo najlepšie. Niekedy s menším, niekedy s väčším úspechom. Avšak práve tie nečakané situácie nás nútia ísť MIMO NAŠU KOMFORTNÚ ZÓNU, vďaka čomu vlastne RASTIEME. Sme duchovne silnejšími a skúsenejšími. Na zabehaných stereotypných koľajach sa toho človek po čase veľa nenaučí. Práve preto predsa vyhľadávame nové výzvy.

0001

5. EMPATIA = ZÁŽITOK

EMPATIA je „dedičstvo,“ ktoré si prinesieme domov, do našich každodenných životov. Je to jedna z NAJSILNEJŠÍCH SKÚSENOSTÍ. Koľkokrát sa nám už stalo, že nám EMPATICKÝ ČLOVEK pomohol práve vo chvíli, keď sme to už vôbec nečakali. VCÍTIL sa do našej zložitej situácie a PONÚKOL nám svoju pomoc, či službu. Uvediem príklad zo života. Keď som cestoval po Brazílii, veľakrát som stopoval a kráčal pešo. Raz som si to namieril do národného parku Pantanal. Ide o najväčšiu močarinu na svete, ktorá je rajom krokodílov, kapybar, jaguárov a papagájov. Kráčal som po poľnej ceste už asi 20 km smerom k ubytovaniu, bol extrémne horúci deň, došla mi voda a bol som po mesačnom cestovaní s batohom na chrbte už vyčerpaný. Keď už som naozaj nevládal ísť ďalej, zrazu pri mne zastavilo auto a pán Geraldo mi s úsmevom ponúkol z prenosnej chladničky chladené pivo a fantu. Okrem toho ma zviezol až k ubytovaniu. Vnímal som to v tej chvíli ako malý zázrak.  Na nezištnú pomoc domorodcov preto spomínam veľmi rád. Podobných zážitkov má určite veľa cestovateľov a dalo by sa ich opísať oveľa bližšie, ale to nie je teraz môj cieľ. 

Belem BW-2

Verím, že tieto POZITÍVNE ZÁŽITKY nakoniec prinesieme naspäť na Slovensko a VRACIAME ich SPOLOČNOSTI, v ktorej žijeme. Vrátiť to, čo sme v cudzine dostali (nezištná empatická pomoc) je našou POVINNOSŤOU. A preto sa snažím pomôcť aj ja, keď sa naskytne príležitosť. Minule ma potešila jedna vec. Dobrý skutok je skutočne ako reťaz. Na ulici v Košiciach sedel v podchode žobrák s natiahnutou rukou, bolo chladno a pršalo. Ponáhľal som sa, ale vravím si, že sa zastavím, pretože DNES sme VŠETCI veľmi uponáhľaní a NEMÁME na nič a nikoho ČAS. Nechcem byť ako ostatné rýchliky. Šiel som mu kúpiť teplú kávu do cukrárne a keď som mu ju na ulici dával, zrazu sa pri nás zastavila jedna pani a z vlastného nákupu mu dala kus chleba. Neuveriteľne ma to potešilo! Dvojnásobná radosť! Opäť som sa utvrdil v tom, že niekedy stačí málo a KOLESO ŠŤASTIA sa ROZBEHNE a REŤAZ dobrých SKUTKOV sa POSPÁJA. Pomôcť sa však dá aj tým, že sa na človeka na ULICI USMEJEME a POZDRAVÍME. Milý prejav SLUŠNOSTI dokáže niekomu nielen zmeniť náladu, ale aj celý deň. Skromne si prajem, aby som videl čo najviac prejavov empatie v medziľudskej komunikácii.