Mestá, ktoré vstali z popola. Fotoesej o Budapešti.

Z cyklu Cesta k víťazstvu- 75 rokov po vojne.

V týchto dňoch si pripomíname 75 rokov od ukončenia druhej svetovej vojny. Ak upriamim svoju pozornosť na Strednú Európu, tak veľa miest bolo krátko po vojne kompletne zničených a museli sa vybudovať nanovo. Na svojich cestách som prešiel niekoľko z nich a viackrát som sa počas návštevy prichytil, že premýšľam o jednej otázke. „Kde to tie mestá majú napísané, že ich stihne taký nepriaznivý osud?“ Ktoré z tých rozhodnutí spôsobí, že prosperujúce veľkomesto s viac ako 1000 ročnou existenciou, krásnou architektúrou, bohatým dedičstvom a kultúrou sa zrazu dostane na okraj priepasti a vrhne sa do záhuby? Zmetie ho peklo vojny, utopí sa v návale krvavých bojov.

Aj mesto je živý organizmus a má svoje spomienky, niektoré sa stále dajú čítať z jeho dlane na uliciach, iné sa strácajú v návale modernosti. Mnohokrát som bol v Berlíne, Dráždaňoch či Budapešti a práve tieto tri mestá boli takmer kompletne v troskách. Viac ako v 80% tvorila kôpka ruín. Najbližšie dni by som chcel priblížiť fotopríbehmi práve tieto tri mestá. Nie však ako vyzerali v minulosti, to sa dá ľahko nájsť na wikipédii, ale ako vyzerajú teraz.

Pobitke o Budapešť, ktorá pripomínala Stalingrad zostalo mesto prakticky v troskách. Všetkých 5 historických mostov Nemci na ústupe vyhodili do vzduchu, aj ten slávny Széchenyho reťazový most z roku 1849, ktorý bol z veľkej časti zliaty na Slovensku v gemerských peciach. Starý kráľovský palác na kopci Budín bol miestom najtvrdších bojov a ani po rekonštrukcii už nie je ako predtým. Veľká časť krásnych aristokratickych víl v Pešti na Andrássyho bulvári sa zničila.  Všade popol, trosky, prach a mŕtvi na uliciach. Veľa mŕtvych. Padlo tu viac okolo 150 000 sovietskych vojakov a 78 000 civilistov. Obliehanie Budapešti skončilo 14. februára 1945 a Maďari museli mesto nanovo postaviť. Stálo ich to veľa úsilia. Riadili sa heslom, ktoré som si práve vymyslel 🙂

„Pripravovať budúcnosť znamená oživovať minulosť, aby sme vytvárali prítomnosť.“ 

Dnes patrí toto krásne mesto na Dunaji medzi klenotnicu Strednej Európy. Je rušné, dynamické, otvorené, plné mladých ľudí, niekedy hrubé, ale rozhodne plné inšpirácie. A človek nikdy nevie, možno to bude práve Budapešť, kam sa po koronavíruse vyberiete. Čo vy nato?

Máte radi Budapešť? Napíšte mi do komentáru na facebooku vašu skúsenosť z návštevy. Som zvedavý ako vás mesto oslovilo. Mňa osobne zaujalo hneď na začiatku a postupne som si k nemu vytvoril priateľský vzťah. Nie je to Lisboa a Porto, ktoré úprimne milujem, ale rozhodne patrí medzi moje obľúbené mestá v Strednej Európe. A čo vy?
Dalšia zastávka – Drážďany.