• somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky
  • somorovsky

Fascinujúce mangrovové lesy

Views:
21

Dnes idem opísať moju fascináciu mangrovovými lesmi, ktoré som po prvýkrát videl  na severe Brazílie na najväčšom riečnom ostrove sveta Ilha Marajó. Bola to očarujúca cesta po ostrove, ktorý mi učaroval. Domáci nepoužívajú takmer žiadne autá ani autobusy, namiesto toho majú bicykle a malé loďky. Príroda  je tu krásna, na pláži kokosové palmy, príjemná teplá voda, kde  sa rieka Amazonka mieša s Atlantickým oceánom. Práve tu som prvykrát videl mangrovové lesy a začal ich obdivovať.  Sú skutočne obdivuhodné! Vytvárajú totiž jedinečný ekosystém, ktorý sa vyskytuje iba v deltách riek a na pobreží, kde sa sladká voda mieša so slanou morskou. Geograficky sa tak vyskytujú hlavne na západnom a juhovýchodnom pobreží Afriky, na pobreží Severnej a Južnej Ameriky a druhotne najrozmanitejšie zastúpenie sa nachádza na ostrovoch Tichého oceána a  juhovýchodnej Ázie.

World_map_mangrove_distribution

wikipedia

olinda-19 olinda-34 Marajoo mangrove-5 Čím prispievajú do ekosystému?

MANGROVNÍK je pre mňa ZÁZRAK PRÍRODY! Prispieva k zarybňovaniu, žijú v ňom lastúrniky, ustrice, ryby, riasy, kraby a huby, ktoré potrebujú tvrdý povrch pre ukotvenie. Krevety a homáre používajú jeho bahenné dno ako svoj domov. Mangrovníky čistia vodu od prebytočnej soli, zalesňujú tropické vody, zachytávajú monzúmové dažde, vytvárajú prírodné hrádze proti ničivým búrkam a hurikánom, pevninu chránia pred eróziou a zabraňujú tak úbytku poľnohospodárskej pôdy, poskytujú domov pre množstvo endemických druhov živočíchov a v neposlednom rade pre miestnych obyvateľov zabezpečujú potravu, drevo, medicínske suroviny, ale aj vlákna na povrazy. Tento obojživelný strom tak zalesňuje tropické ako aj subtropické oblasti a ako jediný potrebuje pre svoj život rovnako sladkú ako aj slanú voduPredstavte si, že stále hovorím o jednom strome. No nie je to obdivuhodné?? Rozhodne ide o jeden z najužitočnejších ekosystémov na Zemi. Mňa tá príroda neustále fascinuje, vždy ma dostane! Prečo o nich vlastne píšem? Keďže som bol ohúrený ich krásou a funkciou začal som sa o nich viac zaújimať. Mám pocit, že osudovú dôležitosť niektorých ekosystémov pocítime až vtedy, keď sa k nim priblížime. olinda-18 mangrove-10 mangrove mangrove-11 mangrove-7 mangrove-8Ľudská činnosť ich najviac ohrozuje

Povedzme si to úprimne, kto sa dnes stará o nejaké zapáchajúce lesy? Je jednoduchšie ich vyrúbať a využiť na poľnohospodárske účely, na soľné bane, pre ľudskú zástavbu, pre turistický ruch, cestnú infraštruktúru či na chov kreviet. Takýmto neustálym drancovaním prírody zmizlo už viac ako 35 %  týchto vzácnych ekosystémov. Radia sa tak medzi najohrozenejšie ekosystémy sveta. Týka sa to predovšetkým Thajska, ktoré stratilo už 84 % mangrovových pokrastov, viac ako ktorákoľvek iná krajina sveta. Ľudskou činnosťou prišlo o viac ako 60%  mangrovových lesov aj Pobrežie Slonoviny, Tanzánia, Panama, Mjanmarsko, Mexiko, Pakistan či Filipíny.  Až 1/4 svetových mangrovníkov sa využíva na chov komerčných kreviet. Ako to funguje? Vytvoria sa obrovské umelé rybníky s kanálmi na sladkú a slanú vodu a pridá sa potrebný prísun chemických látok  a antibiotík, aby bola umelá miliónová produkcia kreviet zdravá. Je to chemická polievka, plná organického odpadu, ktorá kontaminuje okolité pobrežné vody a ničí živé pôdne organizmy. Chov kreviet je tak výraznou mierou zodpovedný za ich nadmerné odlesňovanie. Marajooooo extra-2 mangrove-25

319403-1-fre-FR-2011-annee-des-forets-La-faute-aux-crevettes

Vyrúbané mangrovové lesy v Afrike. (goodplanet.info)

Belizelcropped_1 ocean si edu

Krevetové plantáže v Thajsku http://ocean.si.edu/mangroves

mangroves-destroyedTýka sa to hlavne Thajska a ďalších juhoázijských štátov. Iní prípad sa odohráva zase v chudobných afrických krajinách ako je napr. Pobrežie Slonoviny, Nigéria či  Senegal, kde ich takmer úplne vyrúbali pre ich drevo(nepodlieha hnilobným procesom), ktoré ľudom slúži na stavbu domov či výrobu prírodného uhlia. Okrem toho sú ohrozené hromadením PET fliaš a chemickým odpadom hlavne splaškami a dusíkatými odpadmi z poľnohospodárskych polí a miest. Dnes už vieme, že všetko je so všetkým prepojené. Žijeme predsa v glóbalnom svete. Krevety, ktoré máte na stole môžu byť pochádzať práve z  Thajska. Ako zaujímavosť uvediem, že až 75% všetkých komerčne lovených rýb prežije svoj život práve v mangrovových lesoch, kde žije 25 krát viac druhov rýb ako v korálových útesoch. Neuveriteľné však?

ČO SA STANE, KEĎ ICH VYRÚBEME? HLAD A NÁSLEDNÁ MIGRÁCIA…

Keďže mangrovníky rastú na pobreží na ich živote výrazne závisí aj život človeka, pretože zabraňujú slanej vode, aby presakovala do polí a ničila úrodu. Zničenie lesov, totiž znamená úbytok rýb, kreviet, krabov, homárov a ustríc vo vode. Ústup mangrovníkov vyhladoval tisíce miestnych rybárov, ktorí stratili svoju obživu. Čo v praxi znamená nedostatok potravín, neschopnosť zarobiť si na živobytie, čím sa otvára otázka migrácie do veľkých mestských aglomerácii a rozšírenie slumov, ktoré sú prakticky v každom väčšom africkom meste. Najväčší slum na africkom kontinente je Kibera nachádzajúca sa v kenskom Nairobi. Na veľkosti 35 futbalových ihrísk tam žije až 1,5 milióna ľudí. olinda-31 mangrove-15  mangrove-3

1-kibera-slum

Takto vyzerá najväčší slum v Afrike. theinsidescoops.wordpress.com

Čo robia ľudia na ich záchranu alebo príval energie od Haidar el Aliho

Človek, ktorý svoj život zasvätil ochrane mangrovníkov a svojim prístupom motivuje tisíce ľudí sa volá Haidar el Ali. Je to zapálený ekológ, ktorý sa stal v Senegale ministrom ekológie a rybárstva. Založil združenie Oceanium a pokúša sa zachrániť cenný ekosystém, a tak aj obživu pre rybárov, lovcov kreviet a roľníkov. Jeho heslo je “Niokobok,” čo znamená “Všetci spolu, alebo spojme sa.” Práve títo ľudia pochopili, že jedine obnovenie cenného ekosystému im pomôže prežiť. Keď som videl seriál Planéta zem zhora (IV Senegal) ihneď dostal aj mňa svojim zápalom a rozhodol som sa napísať kvôli nemu tento článok! Takých ľudí ako je on potrebujeme! Plný elánu a akcie. Viac ako 70 tisíc dedinčanov v 130 dedinách sa zapojilo do jeho projektu na obnovu južného pobrežia Senegalu a každoročne sadia milióny mangrovníkov do zeme už viac ako 17 rokov. Iba v roku 2009 zasadili 30 miliónov sadeníc.  Závod z časom však nemusia vyhrať, keďže každý rok zmizne viac ako 1 % mangrovníkov, ale nový strom vyrastie o 5 až 10 rokov. mangrove-seeds-trees (1) greatocean2deadzone

SENEGAL-FRANCE-ENVIRONMENT-DIPLOMACY

Haidar el Ali na proteste v Senegale zdroj: voicesofafrica.co.za

MANGROVNÍKMI PROTI GLOBÁLNEMU OTEPĽOVANIU

Už dlhšie obdobie sa diskutuje ako spomaliť globálne otepľovanie. A práve mangrovové lesy by mohli zohrať jednu z kľúčových úloh. Význam týchto stromov bol dlhú dobu podceňovaný avšak podľa najnovšieho výskumu Medzinárodného spoločenstva pre ochranu prírody jeden hektár mangrovníkov zachytí až o polovicu viac CO2 ako rovnaké územie rovníkových pralesov. Pohltia totiž až 5 krát viac oxidu uhličitého ako tropické ďaždové pralesy!! 

Výsadbou nových stromov by sme napomohli k lacnému a samozrejme logickému spôsobu ako znížiť dopad ľudskej činnosti na súčasné klimatické zmeny.  

Skromne prosím o ďalšieho Haidar el Aliho u nás na Slovensku, pretože sám vidím ako mi miznú naše lesy priamo pred očami. Tam, kde bol kedysi zalesnený kopec je dnes pustá veľkoplošná holina! Možno je to naivná predstava, ale rád by som videl podobný projekt aj u nás na Slovensku.  Verím, že je veľa ľudí, ktorých spája láska k prírode a záleží im na ochrane pre budúce generácie. Verím, že by sa pridali a šli sadiť spolu stromy. AKÝ BY TO BOL KRÁSNY DAR SLOVENSKU, NA DEŇ ZEME. Naivná predstava možno, ale idem jej veriť! mangrove-13 mangrove-27 mangrove-9 mangrove-23 olinda-37 SPOMEŇTE SI NA MANGROVNÍKY

Keď budete nabudúce niekde ležať na pláži a užívať si čistučké more, spomeňte si na mangrovníky, pretože práve oni čistia morskú vodu.

Keď sa budete potápať alebo šnorchlovať, spomeňte si na mangrovníky, pretože oni chránia koralové útesy,

Keď si budete užívať a fotiť krásne piesočnaté pláže, spomeňte si na mangrovníky, pretože práve oni jú vytvárajú.

Keď budete úchvátený neuveriteľnou biodiverzitou na Borneu, v Thajsku, či vo Vietname, spomeňte si na mangrovníky, pretože oni ju vytvárajú.